Cesty k sebe

Berte to prosím ako moje zamyslenie, nikomu nejdem vnucovať to alebo ono. 

Ako tak prezerám FB, narazila som na diskusie o tom, že poslanci strany SIEŤ, ktorí nesúhlasia s ich predsedom o rokovaní so SMEROM, stoja pred dilemou, respektíve sa už rozhodli, že opustia stranu, no mandát poslanca NR si nechajú a budú tak rešpektovať svojich voličov, ktorí im dali prednostné hlasy. Názory ľudí sa rôznia. Jedna skupina ich za to chváli. Podľa nich konajú správne a idú v línii predvolebných sľubov, že so SMEROM nie! Druhá skupina zas tvrdí, že charakterné by bolo, keby sa vzdali aj mandátu, nakoľko odišli zo strany, ktorá ich do toho parlamentu dostala.

Kto z nich má pravdu?

Igor Matovič sa v daných diskusiách vyjadruje, že odísť by mali všetci ostatní. (kopírujem z FB – „Igor Matovic – vôbec nie. kandidovala za stranu, ktorá tvrdila, že so smerom do vlády nepôjde = ona by mala zostať a ostatní odísť, lebo podviedli svojich voličov

Páči sa mi to · 27 · 18 hod. · Upravené“)

(pozn. autora – zo statusu u Igora Matoviča – drobná malá žena. Katarína Macháčková)

Neviem ako vy, ale podľa mňa pravda je asi na oboch stranách. Pretože úplne objektívna pravda neexistuje. Každý z nás máme nejaký ten subjektívny náhľad na čosi. Ale, teraz nejde o filozofiu hľadania pravdy. Na výške nás na psychole učili, že ak dvaja ľudia vidia jeden a ten istý hrnček, pokojne ho môžu vidieť inak. Jeden s uškom, druhý bez, jednoducho len preto, lebo to uško nevidí.

Kedysi som počula, už neviem od koho, že zákon  – paragraf (§) je pokrútený preto, aby sa dal ľahšie obísť. Neviem, asi to bola nejaká „ľudová múdrosť“, v každom prípade, všetko sa dá zrejme vysvetliť z viacerých uhlov pohľadu.

Preto si myslím:

1. Legitímne boli zvolení do NR SR, tak ak sa podľa svojho svedomia a vedomia rozhodnú odísť z „domovskej“ strany a ostať poslancami NR SR ako nezávislí, malú na to zrejme legitímne právo. A ako oni hovoria, majú povinnosť voči tým, čo ich volili. (S týmto sa zrejme dá súhlasiť, otázka je, PREČO ich ľudia volili. Preto, lebo im imponujú ako osobnosti? Alebo preto, lebo boli na kandidátke politickej strany, ktorú voliči preferovali a len jednoducho zaškrtli nejaké meno, o ktorom niečo počuli alebo na základe miesta bydliska…? To ma potom privádza k bodu číslo 2.)
2. Boli by sa vôbec dostali do NR SR, ak by boli na kandidátke inej strany? AK nie, to by potom vyvolalo otázku, či títo poslanci majú morálne právo ostať v NR SR, ak opúšťajú stranu, ktorá bola akýmsi výťahom, ťahúnom, vďaka ktorému dostali mandát. Asi by to právo nemali a mali by sa mandátu vzdať.

Nepopierateľne majú legitímne právo na to, aby ostali ako poslanci, či už nezaradení, nezávislí, alebo akí. Ale nie som si istá, či majú právo morálne. Možno áno, možno nie…

Hovorí sa, že najlepšie pochopíme toho druhého vtedy, ak si „obujeme jeho topánky“ a budeme v nich „chodiť“. Čo by sme potom spravili my? Opäť sama za seba – jednoznačnosť je ovplyvnená rôznymi faktormi, ktoré nepoznám. Asi by som viac preferovala tú morálnu stránku, ale… Možno tá legitímna im umožní vďaka ich mandátu aj niečo urobiť. Možno to, čo by nemohli, keby tam neboli… Tak som opäť na samom začiatku. Lebo spochybniť či podporiť jednu alebo druhú možnosť je vcelku jednoduché. A čo by bolo lepšie, morálnejšie, to ukáže zrejme až čas.