Cesty k sebe

Aj takto by sa dalo nazvať hromadné nálepkovanie, ktoré mňa ako voliča, občana, ženu, hádam vzdelanú osobu, spirituálnu dušu 1. šokovala, 2. nasrdila a 3. urazila. Bez ohľadu na to, koho som volila či nevolila. Osobne totiž nevolím medzi väčším či menším zlom. To som nedodržala len jedny jediné voľby a aj to som trpko oľutovala. Volím to, čo podľa mňa (skutočná objektivita neexistuje) nie je ZLOM. Volím to, čo korešponduje s mojim vnútrom, pragmatizmom, realitou a hlavne, z čoho nemám ZLÝ pocit. Ten mám ale z toho, ako sa cca 210 000 občanov nálepkuje slovom „fašista“. Kto volí, má právo voľby komentovať, no nie urážať. V rámci plurality názorov síce kibicovať môže každý, volič či nevolič, ale podľa môjho názoru, morálne právo je viac na strane tých, čo pre to niečo aj urobili. Urážať na základe rozporu s vlastným vnímaním by si nemal dovoliť nikto, opakujem NIKTO, lebo každý z nás máme právo na slobodné rozhodnutie a  inteligentný človek s dobre vyvinutým a použitým EQ by to mal pochopiť. Ten, kto to nechápe, tiež ma na to právo, nechápať, ale nemá právo urážať. Nemá. Minimálne by mať NEMAL!

Nejde mi teraz o výsledky volieb, dokonca ani o toho prepytujem prezidenta určitej časti slovenských obyvateľov. Ide mi o princíp a čiastočne mi ide aj o (zas musím prepytovať, lebo pri pomyslení na to meno mám potrebu si odpľuť) slová Grigorija Mesežnikova. Ide mi o jeho vyjadrenie, že 210 000 voličov je nič, lebo fašistu volili len fašisti. Nejdem riešiť extrémy, o tom som písala tu.

Celkom ma zaujíma, ako si niekto takto arogantne, naduto môže dovoliť osočovať obyvateľov vraj demokratickej Slovenskej republiky, ktorej údajne vládnu, vládli či budú vládnuť (?) demokrati a je jedno či červení, farební, bodkovaní, hnedí, zelení alebo konvalinkoví. Samozrejme, tento pán nie je jediný, kto sa vyjadruje v podobnom duchu. No neviem, vlastnia sklad so žuvačkami s nálepkami či čo? A všetky sú len so slovom „fašista“? Ako môžu vedieť, KTO volil KOHO??? Ako môžu vedieť, či to bol prvovolič, „desiatkovolič“, podnikateľ, právnik, spoluobčan, predavač, dolná či horná oná? Či to bol pracujúci, nepracujúci, dôchodca, študent? Ak niekto príde s vysvetlením toho, kto koho volil poukázaním na prieskumné štatistiky, tak s tým na mňa prosím nechoďte!!! Výsledky predvolebných prieskumov verzus samotné voľby ukázali, aká je tam presnosť. Jaroslav Maximilán Kašparu, český spisovateľ, psychiater, pedagóg sa na jednej prednáške vyjadril, že na svete existujú len tri klamstvá: „veľké, malé a štatistika“. Musím mu dať za pravdu. Už len štatistická priemerná mzda je čistý nonsens. Matematicky je presná ale reálne… Blud. Prieskum má svoj podstatný význam v mnohom, ale v tomto… Dovoľte mi trocha pochybovať. Tvrdím, že najlepší (pred)volebný prieskum sú voľby samotné.

Neviem, kto koho volil, ale VŽDY ma iritovali vyhlásenia, že najviac inteligentov či vysokoškolsky vzdelaných ľudí volia len tú či onú stranu! Zvyšok je plebs…? Ale chápem, každá strana chce, aby jej voliči boli NEJAKÍ, podľa toho, ako sa chcú prezentovať. Niekto túži, aby jeho strana bola vnímaná ako tá, ktorej dôveru dali vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Inej stačí zdravý sedliacky rozum, tretia si pochvaľuje nárast prvovoličov a niekomu ide o to, aby im dôveru „strčilo“ percento horných 10 000. Ďalšiemu záleží na jazyku, ktorý ľuďom narástol nerovnomerne a preto si občas nerozumejú v jednej republike. A tak ďalej, skupín máme fakt dostatok.

Neviem koľko rokov dozadu som bola svedkom toho, ako sa viedli vášnivé debaty o politike. Hádka neskutočná, čo vôbec nie je čudné. Ale vyhlásenie dámy, zakladajúcej si na svojom vyššom vzdelaní, znelo, že tú a tú stranu mohol dotyčný diskutér voliť len preto, lebo je to buran, sedliak a nevzdelaný človek. Keby si bol spravil vysokú školu, určite by túto voľbu nespravil. Pointa? Jej spolu diskutujúci sa rozosmial a vyhlásil, že je inžinier už pekných pár rokov, tak o čom to preboha hovorí. Mal vysokoškolské vzdelanie oveľa skôr ako ona. A bolo po argumentoch, ostalo len ješitné mlčanie.

Ale späť k meritu. Ako môžeme povedať, že ten kto volil toho či onoho je fašista? Alebo naopak, určite inteligentný človek? Podľa čoho? Ako môže niekto takto uraziť tých 210 000 voličov? Som za nich naštvaná! Cítim sa za nich urazená!

Každý volíme subjektívne, každý chceme, aby ten druhý rešpektoval náš názor, tak prečo nie sme ochotní rešpektovať názor iných?

Lebo nálepkovanie je tak krásne, tak úžasné, tak nákazlivé. A pohodlné. Účelové. Samozrejme, nikto z nás sa z času na čas nevyhne tomu, že vyjadrí svoj názor ostrejším tónom, pustí klebetu, označí niekoho impertinentným titulom, to tak nejako patrí k ľuďom. Ale žeby ste jednou vetou dokázali arogantne, naduto bleskovo onálepkovať (možno aj sám seba, ako mi dokáže, že nepatrí medzi tých 210 000 čo volili ako volili) tých, ktorí len využili svoje právo? Ale v rozpore s myslením „nadľudí“ (po vzore nálepkujem – paušalizujem). Či voliči volili dobre alebo totálne zle, to ukáže až čas. Nie nejaký pán, ktorého dátum som si ako karmalogička rozanalyzovala a konečne som pochopila to PREČO! Ale na rozdiel od pána, ktorý podľa svojho správania pôsobí dosť tak, že všade bol, všetko videl a jeho pravda je skoro dogma, z ktorej treba vychádzať – nebudem ho verejne nálepkovať nejakým POMENOVANÍM. Lebo by sa mu to nepáčilo, mne sa tiež nepáči to, čo vidím v jeho číslach. Ale, je to jeho život, nech ho žije ako najlepšie vie. Úplne mi stačí, že už viem, čoho má málo a čoho je u neho naopak až nadmieru. Úplne mi stačí to, čo o ňom viem od tých, čo ho poznajú osobne. Od nich dostal naozaj veľmi pekné nálepky. Ale bohužiaľ, pravdivé, hoci slovo fašista to nebolo… Zatiaľ. Ale – ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.

Aby nedošlo k nedorozumeniu. Mne sa tiež nepáči, že ten alebo onen volil tak alebo onak, ale to je môj problém, ktorý si môžem s niekým vydiskutovať konštruktívne. Môžeme sa baviť, predkladať fakty, nemusím súhlasiť, nemusím vôbec zdieľať jeho názor, ale mala by som ho rešpektovať. Asi budem považovaná za sympatizantku najnovšieho najznámejšieho VIP „neštandardného“ politika, ale nie je to tak. Vadí mi princíp vo svojej podstate, netolerantnosť medzi (nie ľuďmi) ale v radoch tých, ktorí by mali byť príkladom, mali by byť prví, ktorí ukážu, ako vyzerá tolerancia, rešpekt a demokracia v praxi. Obávam sa ale, že budem nútená tiež nálepkovať. Vychádzajúc z toho, že demokracia teoreticky vyzerá inak ako realita, demokrat sa správa teoreticky inak ako v praxi, tak potom elita, kam zrejme samých seba zaradilo mnoho obdivovateľov nálepky s názvom „fašista“, sú len teoretici. Sme teda teoretický štát, kde zákon platí akurát tak v knihách? Kde nárok na ústavné právo slobodnej voľby má len ten, kto volí podľa nalinajkovanej čiary myšlienkových pochodov pána/pánov XY? Kde platí, že ak nejdeš s nami, ideš proti nám? Kde je možné ponížiť ale hlavne ODPÍSAŤ 210 000 ľudí za ich „neštandardný“ názor?

Nuž, čo dodať. Že biznis s nálepkami zrejme tak skoro nestratí na svojom lesku. Tak hor sa nálepkovať. Najlepšie sám seba. A až potom tých druhých.

Namaste.